Bloghttp://ceperkova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskPrečo sa to stalo práve mne... (ceperkova)Teplý august nieje zvykom. Je horúca noc ako už dávno nie. Okolo mňa tancuje stovka rozpálených tiel a vydýchaný vzduch ešte pridáva mojim závratom. Snažím sa vytiahnuť telefón. Už desať minút je nedeľa. Zo všetkých strán do mňa vrážajú ľudia, ktorí ani netušia, ako mi tým ubližujú. Žalúdok mám hore nohami a tlak v krku ma núti opustiť klub. Pomaly sa predieram von. Posledný záblesk farebného svetla a vychádzam. Silné nadýchnutie ma kúsok ovlaží a ja sa púšťam ulicou smerom ku stanici. Vôkol mňa je ešte stále dosť ľudí. Na chodníku sedia podnapitý mladý ľudia, ktorých organizmus už vypovedal službu. Prechádzam ďalej a snažím sa udržať obsah žalúdka pod kontrolou. Nezvládam. Napne ma a posledné zvyšky jedla zmiešané so zvyškom alkoholu končia na trávniku pri železnici. Utriem si ústa a sadám si na lavičku. Som slabá, ale je mi už o kúsok lepšie. Mám pocit, že moja hlava je ťažšia ako zvyšok tela. Líham si na lavičku a cítim sa ako posledný bezdomovec. Je mi to fuk. Obloha je jasná a plná hviezd. Kiež by mi nebolo tak zle, aby som si naplno vychutnala ten pohľad. Stále mi víria v hlave spomienky. Zvriem oči, chcem ich odohnať ale nie...Mon, 02 Feb 2009 21:28:31 +0100http://ceperkova.blog.sme.sk/c/181542/Preco-sa-to-stalo-prave-mne.html?ref=rss